Moderátor 1
Vitajte pri počúvaní podcastu Dvaja na jedného. Ja som František a vedľa mňa sedí Honza.
Moderátor 2
V dnešnej epizóde sa pozrieme na to, ako vyzerá život profesionálneho motocyklového pretekára a ako sa dá zvládať obrovský tlak vo svete motoristického športu.
Moderátor 1
Dnes medzi nami vítame Olivera Koeniga – profesionálneho motocyklového pretekára, ktorý jazdí v prestížnych svetových šampionátoch. Témou dnešného dielu je: „Ako preraziť vo svete motoršportu“. Oliver, vitaj u nás!
Oliver
Veľmi pekne ďakujem za pozvanie, chalani. Na úvod by som len dodal, že neviem, či sa mi podarilo úplne preraziť, ale rozhodne som už veľakrát poriadne narazil!
Moderátor 1
Máme pre teba pripravených niekoľko otázok, tak poďme rovno na to.
Moderátor 2
Poďme na to.
Moderátor 1
Oli – budem ťa volať Oli, tak sme zvyknutí –, ako si sa vlastne dostal k motorkám a kedy prišiel ten zlom, že sa z pretekania stala tvoja profesia?
Oliver
Malo to úplne prirodzený vývoj. K dvom kolesám som inklinoval odmalička. Mám fotky, kde ako malé dieťa jazdím na bicykli s pomocnými kolieskami a už ho dvíham na zadné. Do troch rokov som na bicykli doslova žil. Môj otec motorky miloval, no nikdy nemal možnosť pretekať na okruhoch. Jazdil cyklotrial, pretože rodičia mu motorku nikdy nedovolili. Motorkami však žil. Každú nedeľu sme spolu v televízii sledovali preteky. Keď som mal niečo vyše troch rokov, prišiel som za ním a povedal: „Tati, chcem jazdiť na motorke.“ Sám si to nepamätám, poznám to z rozprávania. Čo si však pamätám ako včera, je moment, keď som mal tri a pol roka a bol som cez prázdniny u babky na chate. Zrazu sa tam zjavil otec. Pýtam sa ho: „Tati, čo tu robíš?“ A on na to: „Ideme po motorku.“ Pamätám si tú cestu aj svoju prvú motorku. Otcov pôvodný zámer bol len naučiť ma správne jazdiť, aby som v pätnástich nesadol na motorku s kamarátmi a niekde sa nezmrzačil. Chcel mi dať len základy ovládania stroja. To, že to prerástlo do profesionálneho pretekania, bol postupný proces a veľakrát aj šťastie, že sme boli v správnom čase na správnom mieste.
Moderátor 1
Úplne prirodzený vývoj.
Oliver
Presne tak. Otec ma do ničoho nenútil, skôr naopak – ja som ťahal jeho, aby sme šli trénovať. Dnes, keď trénujem malé deti, vidím, že rodičia majú často oveľa väčšie ambície než samotné deti. U mňa to tak našťastie nebolo. Ja som bol vždy ten hlavný motor, ktorý chcel jazdiť a drieť.
Moderátor 1
Takže otec ťa do pretekania vôbec netlačil?
Oliver
Vôbec nie. Skôr ma musel krotiť – a robí to občas dodnes.
Moderátor 1
To vidno takmer v každom športe: premotivovaní rodičia si cez deti plnia vlastné sny a deťom to skôr ublíži.
Oliver
Jednoznačne. Drilovanie nasilu nie je cesta k úspechu, šport sa dieťaťu akurát sprotiví. Ako malý som šesť rokov robil športovú gymnastiku. Tá je postavená na tvrdom drile a mňa to vtedy dosť ubíjalo. Na druhej strane mi to dalo disciplínu a pochopenie, že zadarmo nič nedostanete. V paddocku patrím k jazdcom, ktorí trénujú naozaj najpoctivejšie.
Moderátor 1
Nedávno si mal ťažký pád. Čo sa presne stalo?
Oliver
Pádov som zažil neúrekom, no mám takú zvláštnu smolu: na každom okruhu sú úseky, kde za žiadnu cenu nechcete spadnúť – brutálne rýchle pasáže alebo nebezpečné zákruty. Mne sa podarilo spadnúť v týchto kritických miestach už na troch tratiach, z toho dvakrát v rýchlosti cez 300 km/h. Naposledy mi pred zákrutou úplne zlyhala predná brzda. V zlomku sekundy som sa musel rozhodnúť a z motorky vyskočiť. Úprimne – v tej chvíli som si myslel, že buď zomriem, alebo skončím na vozíku. Hneď po výskoku som vedel, že je zle. Letel som cez štrk, rotoval a vôbec netušil, kde je bariéra. Keď si prechádzate trať pešo, nepremýšľate nad tým, čo sa stane, keď v plnej rýchlosti trafíte múr. Celý čas som len čakal na náraz a snažil sa natočiť nohami vpred, aby som si nezlomil väzy. Zastavil som asi päť metrov pred bariérou z pneumatík. Fyzicky sa mi zázrakom nič nestalo, no po psychickej stránke to bol mimoriadne ťažký otras. Paradoxne, horšie zranenia a zlomeniny som mal pri banálnych pádoch, no tento pád v tristo kilometrovej rýchlosti dal hlave poriadne zabrať.
Moderátor 1
Ako vyzerá príprava na preteky majstrovstiev sveta?
Oliver
Na okruh prichádzame zvyčajne v stredu, hoci hlavné preteky sa idú v sobotu a nedeľu. Štvrtok patrí technickým a bezpečnostným kontrolám – komisári kontrolujú výstroj a kombinézy. Potom nasleduje pešia prehliadka trate. Na motorke máme od dvesto do tisíc telemetrických senzorov. S dátovými inžiniermi rozoberáme každý parameter: otáčky motora, zaradené stupne, prácu s plynom aj brzdný tlak v baroch. Trať si prejdem pešo, aby som si zafixoval brzdné body a zmeny na obrubníkoch. Od piatka začínajú voľné tréningy, kvalifikácia a cez víkend samotné preteky.
Moderátor 1
Pripomína to prípravu v motoristickej Formule.
Oliver
Funguje to navlas rovnako. Žijeme taký kočovný, cirkusový život od piatka do nedele. Pre niekoho je to len krúženie dokola, no tie premenné sú také pestré, že som si tento šport zamiloval.
Host 1
Na sociálnych sieťach ťa sleduje vyše 13-tisíc ľudí. Aký máš vzťah k online svetu a fanúšikom?
Oliver
Úprimne? Sociálne siete neznášam. Najradšej by som pretekal v 90. rokoch, keď nič také neexistovalo. Dnes sa z jazdcov často robia cvičené opice na marketingové účely. Mne to vôbec nesedí, no chápem, že je to nutná súčasť biznisu. Keď fanúšikovia napíšu o podpisovú kartu alebo jazdecký slider, rád im vyhoviem. Na okruhu sa vždy snažím byť voči ľuďom príjemný, najmä na domácom podujatí v Česku, kde je tlak obrovský. Osobné stretnutia mimo trate však nevyhľadávam.
Moderátor 1
Nemáš teda vlastný fanklub?
Oliver
Oficiálny fanklub neriešim. Na českých pretekoch máme vyhradenú tribúnu a stánok s merchom, no špeciálny fanklub nespravujem.
Moderátor 1
V motoristickom športe často vidieť narcizmus a túžbu po mediálnej pozornosti. Ty však pôsobíš úplne opačne.
Oliver
Každý sme iný. Niektorí jazdci pozornosť vyhľadávajú a hladká im to ego. Ja na okruhu potrebujem pokoj a vlastnú bublinu – idem tam odviesť profesionálnu prácu. Budovanie imidžu je však dôležité kvôli sponzorom. Motoršport je finančne extrémne náročný a arogantného jazdca nikto podporovať nebude. V súkromí však radšej stojím bokom, než by som bol stredobodom pozornosti.
Moderátor 1
Popri pretekaní študuješ na Newton University. Ako sa ti darí spájať vrcholový šport so štúdiom?
Oliver
Keby som nemal školu, mohol by som sa sústrediť len na motorky. No som taký workoholik, že by som sa pravdepodobne uštval a neustále zranil z pretrénovania. Pred dvoma mesiacmi som už šiel na energetické dno. Po poslednom dni testovania som si povedal: „Telo mi čoskoro vystaví stopku.“ U mňa to väčšinou znamená zranenie. Prišiel som domov, začal ma bolieť prst a ráno som mal ruku zapálenú z banálneho vpichu – imunita skolabovala. Škola mi paradoxne pomáha: núti ma spomaliť, vypnúť hlavu od motoriek a sedieť v lavici.
Moderátor 1
Ako zvládaš tlak a neúspechy na trati?
Oliver
Pracoval som so športovými psychológmi vrátane mentálneho kouča Mariána Jelínka a veľmi mi to pomohlo. No najlepším liekom na psychiku športovca je reálny výsledok a úspech. Za sebou mám náročné dva a pol roka, no pred touto sezónou som spravil zásadné zmeny a veci sa konečne obracajú k lepšiemu.
Moderátor 1
Máš nejaké rituály alebo talizmany pre šťastie?
Oliver
Som extrémne poverčivý – na motorke aj pri štátniciach v škole! Mám presné postupy, talizmany aj rituály pri obliekaní ponožiek. Niekedy je to až zväzujúce!
Moderátor 2
Asi každý vrcholový športovec má svoje rituály pred dôležitým štartom.
Moderátor 1
Aký je to pocit, prísť do školy a vidieť na chodbách vlastnú fotku na propagačných plagátoch?
Oliver
Fotili sme to pred dvoma rokmi. Spočiatku som to neregistroval, no potom mi kamaráti začali posielať fotky plagátov z pražského metra. Fotka vyzerá fajn, hoci keď na ňu František na prednáške upozorní, mám chuť zaliezť pod lavicu!
Moderátor 2
Kde vidíš svoju kariéru o päť rokov a premýšľaš už nad tým, čo bude po skončení pretekania?
Oliver
Motorky ostanú mojou súčasťou navždy. Minulý rok som začal trénovať malé deti, čo ma neskutočne baví. Do budúcna by som rád trénoval aj dospelých, no kým aktívne pretekám, pomalšie tempo s klientmi by ma na trati spomaľovalo. Môj športový plán na najbližšie dva až tri roky je jasný: chcem sa vrátiť do majstrovstiev sveta. Nie do kráľovskej triedy WorldSBK, kde bez továrenskej podpory nemáte šancu, ale do kategórie WorldSSP (šestistovky), kde sa aj so súkromným tímom dá reálne bojovať o pódium.
Moderátor 2
Dá sa na vrchole motocyklového športu zarobiť na celý život?
Oliver
Na úplnom vrchole v MotoGP sa bavíme o desiatkach miliónov eur ročne. Vo svetových superbikoch majú top jazdci okolo milióna a pol eur ročne. To sú krásne sumy, na ktoré ja zatiaľ nesiaham. No motoršport vie byť aj neúprosný pre politiku a peniaze. Pred dvoma rokmi som mal na stole pripravenú zmluvu do kategórie šesťstoviek na majstrovstvách sveta. Všetko bolo dohodnuté. Tím sa nám však nakoniec musel ospravedlniť, pretože promotér šampionátu podmienil účasť tímu na štartovom rošte angažovaním dvoch ázijských jazdcov kvôli predajom na tamojšom trhu. Šport je v tomto niekedy tvrdý – nie je to len o talente, ale aj o zákulisnej politike.
Moderátor 1
Ako vyzerá tvoj osobný život popri pretekoch a štúdiu?
Oliver
Mám sa fajn. S priateľkou sme sa spoznali na Newtone a sme spolu takmer dva roky. Občas mi chýba bezstarostný študentský život, keď človek rieši len školu a večerné pivo s kamošmi, no celkovo som spokojný.
Moderátor 2
Ako priateľka zvláda tvoje vyťaženie a nálady po pretekoch?
Oliver
Nemá to so mnou vôbec jednoduché. V športe viem byť tvrdohlavý a niekedy až sebecký. Kým som ju nespoznal, žil som len tréningom. Vďaka nej som sa naučil robiť kompromisy a nemyslieť len na seba. Nedávno som ju po dvoch rokoch prvýkrát zobral so sebou na preteky. Tímy často zakazujú prítomnosť partneriek v boxoch, pretože to jazdcov rozptyľuje, no ona skvele zapadla do tímu a zvládli sme to výborne.
Moderátor 1
Vytrvalosť a disciplína sú základom tvojho úspechu v športe aj v živote.
Oliver
Jednoznačne. Keď si niečo zaumienim, idem si tvrdo za tým. Viki mi pomáha udržať režim a disciplínu, za čo som jej vďačný.
Moderátor 1
Aké motto by si na záver odkázal našim poslucháčom?
Oliver
Buďte sami sebou a choďte si za vlastnými cieľmi, nie za cudzími očakávaniami. Život je príliš krátky na to, aby sme mrhali časom. Do všetkého, čo robíte – hoci by to bolo len obyčajné umývanie auta –, dajte 100 %. Ak do vecí nedáte maximum, nemá zmysel ich vôbec robiť.
Moderátor 1
Oli, veľmi pekne ďakujeme za návštevu!
Moderátor 2
Ďakujeme Newton University a Newton TV za priestor. Sledujte nás na všetkých platformách a tešíme sa na vás pri ďalšom diele podcastu Dvaja na jedného. Čaute!
