Únava, nespavosť, zabúdanie, závraty, bolesti hlavy, ale aj hnev, podráždenosť, cynizmus a psychické či fyzické odlúčenie od okolia. Tak vyzerá syndróm vyhorenia, ktorý môže skončiť vážnou depresiou. Má pritom svoje typické fázy: počiatočné nadšenie, vytriezvenie, frustráciu, apatiu a rozvinutý syndróm.
O takzvanom burnoute sa začalo hovoriť v Spojených štátoch v 70. rokoch. Predstavili ho americkí psychologickí výskumníci Herbert Freudenberger a Gail North. V tom čase sa zaoberali dopadmi stresu na zamestnancov kliník pre ľudí so závislosťami. Syndróm vyhorenia sa dlhodobo spájal najmä s pomáhajúcimi profesiami. Vyhorieť však môže každý. Lekár rovnako ako marketér. Našťastie sa problémom dá predísť správnou prevenciou.
Signály môžete ľahko prehliadnuť
Aj keď sa v súvislosti so syndrómom vyhorenia hovorí o základných varovných signáloch, ako sú pocit vnútornej prázdnoty, vyčerpanie, znížená výkonnosť, zabúdanie či depersonalizácia, podľa úspešného marketéra Karla Novotného, ktorý si syndrómom vyhorenia prešiel, ich nemusíte vždy rozpoznať.
„Neexistuje žiadny postupný pád do vyhorenia, počas ktorého by ste mohli niečomu zabrániť. Jednoducho sa jedného dňa zobudíte na dne a začnete zisťovať, že máte niečo zlomené,“ povedal Karel Novotný.
Novotný zároveň upozorňuje, že podceňovanie vlastného psychického stavu a ignorovanie varovných signálov nemusí byť chybou človeka. „Často ich totiž človek ani nepozná. Keď máte teplotu, dáte si Coldrex, ale pri psychických problémoch nemáte príklady zo života, takže neviete, čo robiť a neviete si poradiť.“
V rozvinutej fáze vyhorenia je často potrebná medikácia a pracovná neschopnosť sa môže predĺžiť až na rok, uvádza Andrea Kráslová, psychoterapeutka a vedúca Kariérneho centra Vysokej školy NEWTON. Aj keď sa z vyhorenia dostanete, prevenciu bude potrebné dodržiavať dlhodobo a prispôsobiť tomu svoje pracovné podmienky.
Dôležité je nebáť sa a hovoriť o tom, čo sa vám deje
V súčasnosti prebieha množstvo kampaní na destigmatizáciu duševných ochorení, napríklad Nevypusť duši alebo osvetový projekt pre školákov Blázníš? No A!, stále však nie je bežné, aby ľudia o svojich problémoch otvorene hovorili.
Často za tým stojí obava zo stigmatizácie napríklad na pracovisku. Niektorí zamestnávatelia pritom tlačia svojich ľudí do výkonov, ktoré poškodzujú ich zdravie. Mylná predstava, že dobrý výkon závisí od množstva práce, môže viesť k opačnému výsledku.
„Človek má pocit, že neuveriteľným spôsobom maká, ale v skutočnosti výsledný efekt zodpovedá 60 percentám a objavuje sa vysoká chybovosť,“ vysvetľuje psychológ Vratislav Pokorný.
Starostlivosť o zamestnancov v tejto oblasti patrí medzi úlohy HR.
Každá firma by mala vytvoriť prostredie, v ktorom sa zamestnanec nebojí prísť za nadriadeným a otvorene hovoriť napríklad o tom, že mu práca prestáva vyhovovať.
„Dobrý šéf svojho podriadeného vypočuje, ak príde s tým, že už tri roky robí iba faktúry a začína ho to ničiť. Potom sa spolu môžu porozprávať o zmene pracovnej náplne. Často stačí skutočne len toto. Upraviť pracovné úlohy a zamestnanec dostane úplne nový vietor do plachiet,“ vysvetľuje Andrea Kráslová.
Za problémami môže byť práca, ktorá nás nebaví
Často sa tiež stáva, že problémom nie je prílišné nadšenie alebo pocit nenahraditeľnosti, ale práca, ktorá človeku jednoducho nesedí.
Je potrebné sa občas zastaviť a položiť si otázku, či ste na správnom mieste a či ide skutočne o vaše vlastné rozhodnutie. Otázka pracovnej roly je pritom zásadná.
„Napríklad HR pracovníkov si ľudia často zamieňajú s psychoterapeutmi,“ uvádza Kráslová.
Je dôležité vedieť, aká je vaša rola a zodpovednosti a čo už vám začína škodiť. Potrebu pravidelnej reflexie a sebareflexie pripomína aj doktor Pokorný.
„Dávajte svojej práci také množstvo energie, aké potrebuje. Pracovný vzťah je v podstate partnerstvo, je v ňom potrebná rovnováha. Zachovajte si kritické myslenie. Vždy je potrebné zvážiť, čo za svoj výkon v skutočnosti dostávam.“
Práve nastavovanie hraníc a vyjasnenie pracovnej roly v HR sa venuje profesijný program MBA Human Resources Professional, ktorého garantkou je Andrea Kráslová. Program sa okrem iného venuje aj duševnému zdraviu HR pracovníkov, ktorí sa starajú o ľudí okolo seba, no starostlivosť smerom k nim často chýba.
„Tisíce ľudí, ktorí denne balansujú na hrane, sú aj v marketingu alebo obchode,“ dodáva Karel Novotný.
Marketing je podľa neho extrémne náročná a tvrdá oblasť, v ktorej je potrebné neustále napredovať. Na jednej strane prináša adrenalín a energiu, na druhej strane môže človeka vyčerpávať.
Čo vlastne stojí za kolapsom?
Často ide o túžbu po úspechu, perfekcionizmus a porovnávanie sa s ostatnými.
„Vracal som sa domov so strachom, že nič nie je dokonale hotové a nič nemá hodnotu. Nezáležalo na tom, či som spal päť alebo deväť hodín, stále som sa cítil unavený a vyčerpaný,“ rozpráva Martin, ktorého postihlo vyhorenie pri snahe skĺbiť posledný rok štúdia s prácou v marketingovej agentúre.
Aj Karel Novotný priznáva, že veľký podiel na vyvrcholení jeho stavu mala túžba po úspechu.
„Pracoval som v obchode, kde je skvelé, keď idete dopredu. Tam z vás chorobné porovnávanie robí človeka, ktorý chce byť najlepší,“ uviedol v podcaste Život v rovnováhe.
Rovnako však môže človeka postupne ničiť aj monotónna a vyčerpávajúca práca bez dostatočných podnetov.
„Pri stereotypných prácach je potrebné vidieť svetlo na konci tunela. Vedomie, že to nebude navždy, vám pomôže prežiť,“ uvádza Vratislav Pokorný.
Ste zamestnávateľ a nenačúvate? Zaplatíte za to
Aj keď sú dnes zamestnávatelia vplyvom nízkej nezamestnanosti, pandémie a aktuálnych kríz ochotnejší akceptovať nové požiadavky na pracovný čas a vychádzať zamestnancom viac v ústrety, prevencia a osveta vo firmách by podľa Kráslovej mohli byť výrazne lepšie.
Je to pritom v ich vlastnom záujme. Zamestnávatelia majú so zamestnancom, ktorý vyhorí, prirodzene vysoké náklady spojené s pracovnou neschopnosťou. Ak nereagujú na potreby svojich ľudí, čelia vysokej fluktuácii, nízkej angažovanosti a problémom s motiváciou zamestnancov.
Veľmi dôležité je podľa kariérnej poradkyne aj prostredie, ktoré zamestnávateľ vytvorí. Niekedy stačia aj jednoduché veci, ako oddychová zóna alebo firemná posilňovňa. Ľudia potrebujú vedieť, že majú priestor vydýchnuť si.
Ako nevyhorieť? Kľúčové sú vzťahy a schopnosť povedať NIE
Prevencia a nastavenie hraníc sú základom ochrany pred vyhorením. Kľúčové sú najmä vzťahy a schopnosť povedať nie.
Prevencia syndrómu vyhorenia podľa Pokorného nespočíva len v nastavení vlastných hraníc a uvedomovaní si hodnôt, ale aj v ďalších oblastiach života, ktoré ovplyvňujú jeho kvalitu a zmysel.
„Nemyslím si, že sme sa narodili len preto, aby sme pracovali. Kvalita života podľa mňa spočíva v uvedomení si, čo vlastne chcem, vo vedomej práci so zmenou a vo vzťahoch s prostredím okolo nás.“
Čo vám ešte pomôže?
- Pravidelná fyzická aktivita. Cvičením si vyčistíte hlavu a podporíte tvorbu endorfínov, ktoré zlepšujú náladu.
- Vitamíny, napríklad horčík, ktorý pomáha pri únave a podporuje zvládanie stresu.
- Nájdite si čas na priateľov a koníčky.
- Uvedomte si, že ste nahraditeľní – môže to byť oslobodzujúce.
- Zamyslite sa, či je práca skutočne zmyslom vášho života.
- Nenoste si prácu domov.
- Po pracovnom čase neodpovedajte na správy a nezdvíhajte telefóny.
- Ak cítite, že niekto prekračuje vaše hranice, jasne ich nastavte.
- Keď máte veľa práce, nebojte sa ju delegovať.
- Buďte v práci asertívni a vyjednajte si podmienky, ktoré budú vyhovovať obom stranám.
- Ak máte pocit, že vám práca zasahuje do života viac, než je zdravé, hovorte o tom konštruktívne so svojím nadriadeným.
- Pravidelne reflektujte svoje pocity a berte ich vážne.